|
|
Dagestan as a possible destabilising element in the internal politics of the Russian Federation
Motúzová, Diana ; Horák, Slavomír (vedoucí práce) ; Aslan, Emil (oponent)
Bakalárska práca analyzuje situáciu v Dagestane a jej destabilizačný potenciál vplývajúci nielen na republiku a severokaukazský región, ale aj celú vnútornú politiku Ruskej federácie. Skúmanou oblasťou sú politické, sociálne, ekonomické a religiózne aspekty procesov v rámci dagestanskej spoločnosti. Cieľom práce je na základe analýzy spomenutých rovín zistiť, či sa Dagestan stáva neodvratným destabilizačným prvkom v domácej politickej konštelácii Ruska. V prvej kapitole je zanalyzovaná rola etnickej a religióznej identity a sociálneho konzervativizmu ako určitého možného konfliktného faktoru. V druhej časti sa práca zameriava na komparáciu politickej situácie v ére konsocializmu a v období po zavedení centralizačných reforiem. Tretia kapitola je venovaná islamskému radikalizovaniu spoločnosti, ako aj príčinám a dôsledkom tohto javu. Následne je práca zameraná na socioekonomické problémy a otázku regulácie pozemkových vzťahov v spoločnosti. Posledná kapitola skúma vplyv postojov federálneho centra aj etnicky ruskej populácie voči Dagestancom na bezpečnostnú situáciu v republike a jej postupné odcudzovanie od centra. V závere je zhrnutá analýza všetkých rovín a zosumarizovaná miera destabilizačnej dynamiky v republike.
|
|
|
The War on Terror and the War of Terror: Revealing the post-transformation separatism Kremlin, Radical Salafism and Post-Soviet Dagestan on a Road from the Peace to the Violence
Baranec, Tomáš ; Horák, Slavomír (vedoucí práce) ; Aslan, Emil (oponent)
Po roku 1999 sa situácia v do tej doby relatívne stabilnom Dagestane začala prudko zhoršovať. Avšak na rozdiel od prípadov predchádzajúcich separatistických hnutí, ktoré vzplanuli v niektorých častiach Ruskej federácie po rozpade ZSSR, Dagestanskí separatisti sa nezačali zhromažďovať pod nacionalistickými vlajkami, avšak pod vlajkou Islamu. Už čoskoro nastúpil Dagestan vstúpil do obdobia zvýšenej nestability a násilia, ktoré sa vyvinuli v bludnú špirálu krviprelievania. Tento v skutku radikálny odklon Dagestanu od stability k rozsiahlemu násiliu za tak krátke obdobie pred nás kladie potrebu pochopiť aké faktory vznik daného stavu spôsobili. Táto diplomová práca analyzuje vývoj Dagestanu po rozpade ZSSR od stabilných 90-tych rokov až do dnešných dní, ktoré sú charakteristické všadeprítomným násilím. Aplikáciou teoretických poznatkov získaných inými odborníkmi analyzujúcimi obdobné separatistické hnutia v post-socialistickom priestore, za prihliadnutia k špecifikám regiónu Severného Kaukazu sa táto štúdia snaží identifikovať faktory, ktoré stoja na pozadí Dagestanského separatizmu. Pomocou komparácie s Čečenským separatizmom zo začiatku 90-tych rokov práca odhaľuje korene a skutočnú tvár "novej vlny" separatizmu, ktorá zaplavila Dagestan a ďalej sa šíri regiónom Severného Kaukazu.
|
|
|
Dagestan as a possible destabilising element in the internal politics of the Russian Federation
Motúzová, Diana ; Horák, Slavomír (vedoucí práce) ; Aslan, Emil (oponent)
Bakalárska práca analyzuje situáciu v Dagestane a jej destabilizačný potenciál vplývajúci nielen na republiku a severokaukazský región, ale aj celú vnútornú politiku Ruskej federácie. Skúmanou oblasťou sú politické, sociálne, ekonomické a religiózne aspekty procesov v rámci dagestanskej spoločnosti. Cieľom práce je na základe analýzy spomenutých rovín zistiť, či sa Dagestan stáva neodvratným destabilizačným prvkom v domácej politickej konštelácii Ruska. V prvej kapitole je zanalyzovaná rola etnickej a religióznej identity a sociálneho konzervativizmu ako určitého možného konfliktného faktoru. V druhej časti sa práca zameriava na komparáciu politickej situácie v ére konsocializmu a v období po zavedení centralizačných reforiem. Tretia kapitola je venovaná islamskému radikalizovaniu spoločnosti, ako aj príčinám a dôsledkom tohto javu. Následne je práca zameraná na socioekonomické problémy a otázku regulácie pozemkových vzťahov v spoločnosti. Posledná kapitola skúma vplyv postojov federálneho centra aj etnicky ruskej populácie voči Dagestancom na bezpečnostnú situáciu v republike a jej postupné odcudzovanie od centra. V závere je zhrnutá analýza všetkých rovín a zosumarizovaná miera destabilizačnej dynamiky v republike.
|
|
|
Islám na severním Kavkaze: historie i současnost na příkladu Dagestánu a Kabardino-Balkarské republiky
Hladík, Jan ; Janeček, Petr (vedoucí práce) ; Dušek, Libor (oponent)
Islám na severním Kavkaze: historie i současnost na příkladu Dagestánu a Kabardino- Balkarské republiky Práce se zaměří na vybrané klíčové aspekty islámu na severním Kavkaze s důrazem na dvě severokavkazské republiky - Kabardino-Balkarskou na západě a Dagestán na východě. První část práce bude sledovat pronikání islámu na severní Kavkaz, jeho úlohu v odporu proti carskému Rusku a vliv, jaký náboženství mělo na tradiční kavkazskou společnost. V druhé části budou rozebrány současné směry islámu v daném regionu, vzájemný vliv náboženství a socio-politické situace a vztah tradičního islámu k jeho radikálním formám. Práce bude založena na studiu relevantní literatury, tisku a předpokládá se i terénní výzkum. Klíčová slova: Severní Kavkaz, islám, islamismus, Kabardino-Balkarská republika, Dagestán
|
|
|
Wahhabi/Salafi Rhetoric in the Northern Part of the Caucasus Region
Kováčiková, Zuzana ; Ťupek, Pavel (vedoucí práce) ; Beránek, Ondřej (oponent)
Saláfizmus je považovaný za mobilizačnú ideológiu mnohých islamských teroristických hnutí. Inak tomu nie je ani v prípade organizácie Kaukazský emirát, ktorá operuje v horách ruského severného Kaukazu. Táto práca analyzuje myšlienkové trendy severokaukazského saláfizmu, ktorým sa bežne vo väčšine vedeckých prác venuje iba málo pozornosti. V práci ide predovšetkým o analýzu hlavných tém, ktorými sa saláfistická propaganda Kaukazského emirátu zaoberá, no značný priestor je venovaný i o náboženským autoritám, ktoré týmto myšlienkam prepožičiavajú legitimitu. Pozornosť je pritom venovaná ako arabským, tak i kaukazským islamským učencom. Záver práce mapuje značné posuny rétoriky, ktoré nastali kvôli konfliktu Kaukazského emirátu s organizáciou Islamský štát. Analýza rétoriky vychádza z poznatkov dosiaľ uverejnených akademických zdrojov, no z veľkej časti čerpá i z autentických internetových materiálov, akými sú džihádistické webstránky a videá v ruskom jazyku. Tieto dokazujú, že rétorika severokaukazských saláfistov je vo všeobecnosti podobná ako u iných džihádistických hnutí, avšak zároveň je značne rozporuplná, pretože svoje myšlienky čerpá z od mnohých náboženských autorít, ktoré miestami propagujú protichodné postoje. Zároveň možno sledovať i mnohé rozpory, ktoré Kaukazským emirátom i al-Qáᶜidou...
|
|
|
The War on Terror and the War of Terror: Revealing the post-transformation separatism Kremlin, Radical Salafism and Post-Soviet Dagestan on a Road from the Peace to the Violence
Baranec, Tomáš ; Horák, Slavomír (vedoucí práce) ; Aslan, Emil (oponent)
Po roku 1999 sa situácia v do tej doby relatívne stabilnom Dagestane začala prudko zhoršovať. Avšak na rozdiel od prípadov predchádzajúcich separatistických hnutí, ktoré vzplanuli v niektorých častiach Ruskej federácie po rozpade ZSSR, Dagestanskí separatisti sa nezačali zhromažďovať pod nacionalistickými vlajkami, avšak pod vlajkou Islamu. Už čoskoro nastúpil Dagestan vstúpil do obdobia zvýšenej nestability a násilia, ktoré sa vyvinuli v bludnú špirálu krviprelievania. Tento v skutku radikálny odklon Dagestanu od stability k rozsiahlemu násiliu za tak krátke obdobie pred nás kladie potrebu pochopiť aké faktory vznik daného stavu spôsobili. Táto diplomová práca analyzuje vývoj Dagestanu po rozpade ZSSR od stabilných 90-tych rokov až do dnešných dní, ktoré sú charakteristické všadeprítomným násilím. Aplikáciou teoretických poznatkov získaných inými odborníkmi analyzujúcimi obdobné separatistické hnutia v post-socialistickom priestore, za prihliadnutia k špecifikám regiónu Severného Kaukazu sa táto štúdia snaží identifikovať faktory, ktoré stoja na pozadí Dagestanského separatizmu. Pomocou komparácie s Čečenským separatizmom zo začiatku 90-tych rokov práca odhaľuje korene a skutočnú tvár "novej vlny" separatizmu, ktorá zaplavila Dagestan a ďalej sa šíri regiónom Severného Kaukazu.
|
|
|
Ruská bezpečnostní politika vůči muslimským autonomním republikám na Severním Kavkaze
Jindřich, Jan ; Balabán, Miloš (vedoucí práce) ; Střítecký, Vít (oponent)
Cílem diplomové práce je najít odpověď na otázku, proč krize kolem čečenské nezávislosti postupně eskalovala až do podoby válečného konfliktu, zatímco zbylá část Severního Kavkazu zůstávala, navzdory předpovědím mnohých autorů, po dlouhou dobu klidná. A také hrozí-li dnes opakování čečenského scénáře, tedy etnopolitický konflikt, v případě některé z dalších muslimských autonomních republik na Severním Kavkaze. Odpovědi na tyto otázky jsou hledány s pomocí faktorů způsobujících vznik etnického konfliktu, tak jak je definuje Svante E. Cornell ve svém díle Autonomy and Conflict: Ethnoterritoriality and Separatism in the South Caucasus - Cases in Georgia. Tyto faktory jsou průběžně konfrontovány s empirickými daty, která poskytuje případová studie čečenského konfliktu v první části diplomové práce. Přítomnost, eventuelně nepřítomnost těchto faktorů u ostatních muslimských autonomních republik je zkoumána metodou Process Tracingu. Získaná data jsou následně kvantitativně zpracována systémem, kde je přítomnost či absence daného faktoru ohodnocena bodovým koeficientem.
|
host ::
RSS.